Upozornenie: Nie som veterinár, nemám žiadne vzdelanie v medicínskej oblasti. Nasledujúce informácie sú založené na pozorovaniach v konkrétnom prípade a nemusia byť všeobecne platné. Ak máte podozrenie na othematóm, určite sa obráťte na odborníkov.
Othematóm na prvý pohľad vyzerá ako komplikované slovo, ale ak oddelíme začiatok, "ot", hneď je o čosi stráviteľnejšie. Hematóm je výron krvi z cievy do okolitých tkanív. Veľmi zjednodušene ho poznáme z každodenného života ako modrinu. No a to ot je začiatok slova ucho v gréčtine. Problémom je teda akási modrina na uchu, resp. na ušnici. V českom jazykovom prostredí sa zvykne označovať aj ako krevní ucho.
Ako vyzerá?
Na webe nájdete určite veľa ilustrácií, opíšem teda len náš konkrétny prípad (a prikladám ilustráciu). Ucho jedného dňa z čista-jasna opuchlo. Keby len tak trochu... Ale vyzeralo, akoby doň niekto nalial vodu z kohútika. Ako vrecko na ľad plné vody. Samozrejme, stalo sa to večer, veterina už nebola otvorená. A tak som v panike telefonovala na pohotovosť, tam ma však celkom upokojili, že to také naliehavé nebude a počká to do ďalšieho dňa. Kým sme sa teda na veterinu dostali, bola som po googlení v štyroch jazykoch úplný expert na othematóm (takých majú veterinári určite "najradšej").
Možnosti liečby
A – konzervatívna
B – operačná
Začali sme s konzervatívnou liečbou. Nádej som jej nedávala, ale na chirurgický zákrok bolo aj tak treba čakať, tak sme úbohému psovi azda aspoň uľavili od tlaku. Veterinár ucho takpovediac vypustil a nechal v ušnici otvor na odtekanie tekutiny. Ucho sa previazalo tak, že sa z vnútornej strany ušnice vložil mäkký gázový valček, a čakali sme na operáciu. Teda... Bola istá šanca, že by sa hematóm vstrebal bez operácie, ale toľké šťastie sme my nemali.
Operácia
Pri tejto operácii sa zhruba v strede ušnice z vnútornej strany robí jeden väčší rez, ktorým prebytočná tekutina odteká. Zvyšok ucha sa poprešíva množstvom stehov, takže vyzerá ako dielo žiaka po prvej hodine vyšívania. Vzory som v ňom žiadne nenašla. Ucho sme museli viazať a preväzovať a najmä, Ringo bol oveľa šikovnejší v odstraňovaní obväzov ako ja pri ich viazaní. Bola to "radosť". Ak mu niekedy jedno zaviazanie vydržalo viac ako 24 hodín, bol to dôvod na oslavu. A ozaj, bral antibiotiká. Myslím, že lokálne sa dávali aj do rany pri preväzovaní na veterine.
Po operácii
Trochu som to už načrtla, Ringuško nebol práve vzorný pacient. Pár stehov mu pustilo, ale čo bolo horšie, ušnica sa začala znova nalievať na kúsku ucha, na ktorom nemal stehy. Verdikt znel – ďalšia operácia. Prepadlo ma zúfalstvo a navrhovala som aj kupírovanie ucha, ale veterinár povedal, že to skúsi ešte zoperovať a že to snáď už dobre dopadne. Takže ucho sa operovalo znovu, znovu veľa stehov, ďalšie antibiotiká. Ucho sa hojilo veľmi pomaly (pes má takmer 11 rokov)... Okrem obväzov sme používali tzv. tunel na hlavu, aby si uši neoplieskaval. Asi po mesiaci sme sa konečne dočkali vybratia stehov.
Tzv. karfiolové ucho
To pomenovanie je doslovný preklad z angličtiny, ale myslím, že sa ujalo aj u nás. Označuje však zdeformovanie ucha, akési pokrčenie a zhrubnutie ako dôsledok celej tejto nemilej situácie. Trochu som sa bála, ako to nakoniec bude vyzerať. Ucho vyzerá fajn. Viac ako mesiac po operácii je násobne hrubšie ako druhé ucho. Bolo aj tvrdšie, ale veterinár povedal, že časom zas čiastočne zmäkne. Tak uvidíme. Zároveň vyjadril presvedčenie, že na tomto uchu sa mu už othematóm neurobí.
Prevencia
Žiadne dobré správy. Žiadna špeciálna prevencia nie je veľmi efektívna. Aspoň o takej neviem. Amatérsky predpokladám, že ide o kombináciu "únavy materiálu" – teda u nás vyšší vek pacienta – a tzv. papierové uši, ako ich pomenoval veterinár. Čo teda robíme my: Keďže by sa toto kedykoľvek mohlo prihodiť na druhom uchu, zaviedli sme aspoň chabé preventívne opatrenia. Ušila som tunel so širšou gumičkou. Gumička drží okolo "tváre" a látka za ňou je už voľná, ale nie zas tak veľmi, aby si uši mohol o niečo oplieskať. Tento tunel mu dávam vtedy, keď je predpoklad zvýšeného trepania hlavou – napríklad keď vonku prší, keď sa vezie autom, keď sa kúpe a podobne (každý si pozná svojho psa). Už len dúfam, že druhé ucho nikdy nebudeme musieť dať operovať, lebo je to vlečúca sa záležitosť a bolo mi toho psa a jeho diskomfortu fakt ľúto.
Ako sa "takmer" vyskytol othematóm na druhom uchu
Skoro na mňa priskočilo, keď som si jedného dňa všimla, že okrem obviazaného ucha mu začína opúchať aj to druhé. Ani som ho dôkladne nepostláčala, rovno som to odpísala ako ďalší othematóm. NEBOL. Našťastie. Keďže sa ucho s he-matómom vyväzovalo hore na hlave a obväz teda šiel okolo hlavy a druhé ucho slúžilo tak trochu ako zarážka, aby sa mu obväz nešmýkal z hlavy, pravdepodobne som "pridusila" nejakú cievku a zdravé ucho preto opuchlo (ale nie tak veľmi ako pôvodné othematómové). Pomohlo natierať pár dní Liotonom Gel 100 000. Ucho spľaslo a othematóm sa nekonal. Inak bol rozdiel tzv. hmatateľný. Othematóm je naozaj ako tekutina vo vrecku, zatiaľ čo toto bolo síce opuchnuté, ale nie také pohyblivé. Veterinárovi veľmi ďakujem, meno však neuvediem, aby sa nemusel za moje amatérske opisy hanbiť😉
